Význam chovu kanárikov (2)

Vložené 01.04.2020                                                                                                                                                                                                                                                     

Kanáriky, zvlášť farebné, patria popri chove papagájcov vlnkovaných (anduliek),  zebričiek a pestúnok, medzi najviac chované vtáky. I keď sa v súčasnosti rozšíril chov papagájov, vďaka voľnému prístupu na rôzne burzy a výstavy v zahraničí, predsa len podľa poznatkov z našich výstav môžeme hovoriť o dostatočnej kanárikárskej chovateľskej základni. Pritom je  dosť chovateľov, ktorí nie sú organizovaní v žiadnej organizácii, čo je na škodu veci. Chov týchto vtákov je mimoriadne pútavý, pretože šľachtiteľskou prácou chovateľov (zvlášť zahraničných) dochádza k neustálym novinkám u týchto vtákov.

Nie je to tak dávno, keď v Nemecku bol v skupine farebných kanárikov vyšľachtený kobaltový FK. V súčasnosti prebieha uznávacie konanie v rámci C.O.M.  v skupine farebných kanárikov, kde bola vyšľachtená nová mutácia (transmutácia) pod názvom jaspisový jednofaktorový (SF), ktorý vyšľachtila skupina chovateľov v Španielsku a pevne verím, že španielski chovatelia budú pracovať i na tom, aby mohol byť uznaný v rámci C.O.M. nimi vyšľachtený i farebný kanárik jaspisový dvojfaktorový (DF). Na Slovensku sa  chovu  jaspisových FK ako prvý, začal venovaťchovateľ Mgr. Michal Vojník. Ako prvý chovateľ na Slovensku odchoval jednofaktorové i dvojfaktorové a prvý s nimi dosiahol významné úspechy na výstave EXOTA v Olomouci v roku 2011 (šampión výstavy, zlatá medaila – 93 b a strieborná medaila – 91 b). Na výstave  ORNITA v Trenčianskej Turnej v roku 2012 s nimi získal titul Majster Slovenskej republiky, zlatú medailu – 93 b  a striebornú medailu – 92 b.

V roku 2012 na Slovensku boli registrovaní už štyria chovatelia, ktorí sa venujú chovu jaspisových FK a o rok neskôr bolo na Slovensku registrovaných päť chovateľov jaspisových FK a ich počet sa stále zvyšuje. Z dôvodu veľkého záujmu o tieto kanáriky v Európe bol v roku 2008 založený Club Européen du canary Jaspe,ktorý začal riadne pracovať od roku 2009 a v októbri roku 2009 sa v Bordeaux uskutočnil 1. európsky šampionát jaspisových FK. Slovensko malo v ňom jediného zástupcu, autora tohto seriálu.

Dá sa povedať, že proces šľachtenia v skupine farebných i postavových kanárikov neustále pokračuje úspešne. V skupine postavových kanárikov sa tiež konajú zmeny. Ešte donedávna sme mali v piatich skupinách 40 plemien. V poslednom období k nim pribudli dve plemená, ktoré  boli v Portugalsku vyšľachtené pod názvom portugalský harlekýn (chochlatý a hladký).Podľa mojich informácii boli vyšľachtené, resp. pracuje sa na šľachtení ďalších kanárikov z tejto skupiny, a to v Holandsku pod názvom Vectisa v Česku pod názvom olomoucký kanárik(šľachteniu sa venuje Lubomír Veselý). Tieto dve plemená  zatiaľ  v rámci C.O.M. neboli uznané.

Aký význam má chov kanárikov pre človeka?  Kým chov králikov, hydiny a iných druhov zvierat má okrem krásy, radosti aj úžitok, pretože mäso z uvedených zvierat sa vo väčšine prípadov využíva i na konzumáciu, chov kanárikov má iný význam, a to zvlášť pre dnešnú mládež. Vieme, že v súčasnosti nastúpila nová generácia, ktorá svoj voľný čas trávi viac menej pasívne. Väčšina mladých sedí za počítačom alebo sa venuje leňošeniu. Každá doba prináša svoje výhody, ale i nevýhody. Skutočnosť je taká, že starí chovatelia odchádzajú, ale mladých adekvátne odchodu starých nepribúda.

Chov kanárikov je ušľachtilá činnosť. Každý chovateľ spätý s ich chovom je čiastočne spätý i s prírodou. Zvlášť na jar, keď sa príroda prebúdza,  prebúdza  k aktivite i vtáctvo. Chov kanárikov takto nepriamo pôsobí na chovateľa a formuje jeho cit a záujem o dianie v prírode. Vypĺňa mu jeho voľné chvíle a zabezpečuje mu určitý druh relaxu, oddychu a pohody. Mladý človek, ktorý sa venuje tomuto chovu nemá čas na hlúposti. Neposedáva po reštauráciách, nemá záujem o drogy či hry na automatoch, jednoducho ho baví celkom iný svet. Chov kanárikov, okrem lásky k prírode, v ňom cibrí cit pre krásu ktorá ho obklopuje a zaberá mu voľný čas, ktorý ho vedie správnym smerom – odchovu vtáčikov pre vlastnú potrebu, ale i pre potrebu iných, i pre výstavnícku činnosť. Stále mám pred očami usmiate tváre mladých chovateľov, keď si na výstavách preberajú svoje ocenenia. Preto robme všetko preto, aby sa naša mládež zapájala vo väčšej miere do chovateľskej činnosti. Niekedy postačuje len málo. Zakúpiť dieťaťu chrčka či vtáčika, o ktorého už v útlom veku žobroní. Neodbíjajme ho od jeho zámeru, ale veďme ho, určite sa nám to v pubertálnom veku vráti, keď jeho činnosť bude upriamená týmto smerom.

Topografia a stavba tela

 
Topografia kanárika. 1 – horný zobák, 2 – nadočnicový prúžok (obočie), 3 – horný krk, 4 – krídelné krovky, 5 – letky, 6 – kostrč (trtáč) a vrchné chvostové krovky, 7 – chvost, 8 – zárez chvostu, 9 – spodné chvostové krovky, 10 – boky, 11 – pazúriky, 12 – prsty (3+1), 13 – nohy (behák), 14 – stehno, 15 – prsia, 16 – brucho, 17 – ohyb krídla (rameno), 18 – spodný krk, 19 – achátový fúz, 20 – čelo.

Kanáriky patria medzi pinkovité vtáky (Fringillidae) do rodu Serinus. Stavba ich tela je prispôsobená lietaniu a preto kosti kanárikov sú zväčša naplnené vzduchom a z toho dôvodu sú ľahké. Telo je pokryté tenkou kožou, táto nemá potné žľazy. Na nohách má zrohovatenú pokožku, zobák je kužeľovitého tvaru. Na zadnom prste má dlhý pazúr, ktorým sa zachytáva na konáre (bidla) čím koriguje svoju stabilitu. Krídla sú krátke, ich let je nesúvislý a krátky, chvost je tvarovaný do vidlice a zárez, ktorý je na ňom pripomína rybací chvost.

Perie chráni telo proti chladu a nadľahčuje  kanárikov pri lietaní. Dalo by sa povedať, že je to najdokonalejší kožný útvar. Delí sa na krycie – telové, letky a kormidlové perie chvostové a krovky.Veľmi svetlé perie sa u kanárikov považuje za známku oslabenia a zníženia odolnosti organizmu (nie je tým myslené operenie bielych kanárikov).

Je veľmi dôležitá ochrana tela proti chladu. Je potrebné si uvedomiť, že kanárik má priemernú teplotu tela až 42 °C, má rýchlu látkovú premenu a rýchly krvný obeh. Jeho tep dosahuje vyše 400 tepov za minútu, srdce má veľké a svalnaté. Udržovanie teploty organizmu zabezpečuje termoregulačný systém. Ak má kanárik zdravotné problémy má našuchorené perie, a to je signál pre chovateľa, že jeho teplota sa stráca. Toto sa u kanárika  čiastočne deje i pri spánku, preto jeho telo je potrebné chrániť proti chladu, čo je veľmi dôležité.

Dýchacie orgány pozostávajú z nosnej dutiny, hrtana, priedušnice, pľúc, priedušiek a vzdušných vakov. Vzdušné vaky sú zásobárňou vzduchu pre lietanie (nadľahčujú telo), okysličovanie, spev, poskytujú tepelnú izoláciu pre vnútorné orgány, uplatňujú sa pri odparovaní vodných pár a nahrádzajú chýbajúce potné žľazy.

Hlasový (spevný) orgán sa nachádza v mieste, kde prechádza priedušnica do priedušiek, do tzv. bubienka. Tento hlasový orgán je veľmi zložitý, skladá sa zo 7 – 9 párov sústavy svalov (blán), ktoré svojím rozochvetím pomocou vzduchu vytláčaného z prsných vzdušných vakov sa rozochvievajú. Takto vzniká tón, ktorý sa v rezonančných priestoroch v hlave a prsiach a pomocou jazyka a hrvoľa formuje a dostáva konečnú podobu.

Vnútorné orgány

Kanáriky potravu nežujú, ich sliny neprodukujú (neobsahujú) tráviaci enzým a potravu prehltávajú a tá sa v hrvoli zmäkčuje. Semená si vylupujú a až potom ich prehltnú. Táto potrava sa po zmäkčení v hrvoli rozdrobuje v žalúdku, ktorý sa skladá z časti žľaznatej a svalnatej. Žľaznatý žalúdok produkuje šťavy, svalnatý žalúdok potravu rozdrobuje sťahovaním a pomocou pieskových zrniek.

1 – kostrčová žľaza, 2 – obličky, 3 – pľúca, 4 – pažerák, 5 – hrtan, 6 – hrvoľ, 7 – umiestnenie hlasiviek, 8 – srdce, 9 – pečeň, 10 – žalúdok, 11 – čreva, 12 – kloaka.

Kanáriky majú dobrý zrak, pamäť a napodobňovaciu schopnosť. Zároveň majú dobre vyvinutý hmat prostredníctvom svojho peria, ako i sluch. Majú schopnosť napodobniť aj spev iných vtákov. Stalo sa mi, keď som choval európsku faunu, že občas miešali svoj spev so spevom napr. stehlíka pestrého či konopiara. Zvukovými prejavmi kanáriky dávajú najavo svoju pohlavnú aktivitu a slúžia na  vzájomné dorozumievanie sa. Chuťové bunky a čuch sú u nich  slabo vyvinuté.

Pohlavné ústroje

Pohlavie u kanárikov rozoznávame podľa spevu (samičky nespievajú) a podľa kloaky. Kým u samíc je kloaka kužeľovitého tvaru, u samcov sa kloaka zužuje do tzv. rúrky.    Vonkajšie kopulačné pohlavné ústroje u kanárikoch nahrádza kloaka. Ku kopulácii dochádza tak, že kloaky oboch partnerov sa vysunú a spoja. Samček vylúči zo svojej kloaky semeno do samičej kloaky. Odtiaľ semeno putuje cez vajcovod samičky k oplodneniu vajcovej bunky. Životaschopnosť spermií je rôznorodá, niekedy spermie z jednej kopulácie stačia na oplodnenie celej znášky. Najlepšie je to badať v prírode, kde je plodnosť samcov vyššia ako u samcov chovaných v zajatí. V prírode je len veľmi nízke percento neoplodnených vajíčok, čo sa nedá povedať pri chove v zajatí.

Vajíčka samičiek (na obrázku) vznikajú  vo vaječníku, ktorý je strapcovitý. Dozretý žĺtok (nemusí byť oplodnený) sa oddelí, posunie sa do vajcovodu a tam sa obalí bielkom a v hrubostennej maternici sa obalí vápennou škrupinou. Vajcia vo vajcovode postupujú za sebou tak, že kým vajce neopustí kloaku, ďalšie sa z vaječníka neuvoľní. V jednej znáške je spravidla 4 – 6 vajíčok, ale mal som i taký prípad, že samička v jednej znáške zniesla 7 vajíčok. Je to však zjav ojedinelý.

 

                                        1 – škrupina, 2 – vzduchová bublina, 3 – žĺtok, 4 – očko s bielym žĺtkom, 5 – žĺtok.

Pri chove kanárikov možno hovoriť o niekoľkých chovných smeroch. Nie každý  chovateľ sa venuje všetkým chovným smerom, ale sa zameriava len na niektoré z nich, ktorým sa venuje, čím sa na poli chovateľskom aj profiluje, čo je viditeľné na výstavách. Na základe toho v chove pinkovitých vtákov rozoznávame tieto smery :

            ● chov spevavých kanárikov,

            ● chov farebných kanárikov,

            ● chov postavových kanárikov,

            ● chov európskej fauny,

            ● chov krížencov.

Tieto smery môžeme špecifikovať podrobnejšie, ale tomu sa budeme venovať až pri opisoch jednotlivých skupín samostatne. Vtáky v týchto chovateľských smeroch si vyžadujú rôzne chovateľské zariadenia, rôzne krmivá a zároveň i rôzne chovateľské znalosti. Ešte som sa nestretol vo svojej chovateľskej kariére, aby sa jeden chovateľ dokázal venovať všetkým uvedeným smerom naraz. Nakoniec to ani nie je nožné, lebo napríklad ten, kto sa venuje spevavým kanárikom sa ani iným druhom kanárikov nemôže venovať, lebo by si pokazil výcvik v speve spevavých kanárikov. Kultivovaný spev ušľachtilých kanárikov je niečo iné, ako spev farebných či postavových kanárikov, nehovoriac o speve krížencov či nebodaj európskej fauny. Preto to ani dohromady nemôže ísť.

ZAČÍNAME S CHOVOM

Už pred nákupom kanárikov si musíme uvedomiť  čo chceme chovať, aké kanáriky, na aké účely, akej farby či postavy resp. spevu a na základe toho nakúpiť plemenný materiál. Ak ich chceme chovať len pre svoje potešenie bez toho, aby sme sa prezentovali so svojim chovom na výstavách, stačí si kúpiť priemerné  vtáky. Lenže, pokiaľ sa so svojim chovom chceme prezentovať i na výstavách, potom je potrebné si nakúpiť len dobré vtáky od dobrých (podľa možnosti od špičkových) chovateľov. Podčiarkujem, dobrých a tie nie sú vždy lacné. Aby sme mohli odchovávať dobré jedince, musíme mať dobrý genetický základ. Dobrý genetický základ nám zaručuje, že už od začiatku budeme mať v chove  len to najlepšie. Teda podľa hesla: „Niekedy menej je viac,“ si kúpime radšej menej kvalitných vtákov, ako viac a nekvalitných. V budúcnosti budeme vidieť, že sme sa rozhodli správne.

Najlepšie je kúpiť si dobrého vtáka tak, ako to už bolo naznačené, od špičkového chovateľa, ktorý nám pri výbere poradí, ukáže nám svoje chovateľské  zariadenie a zároveň vie vybrať nepríbuzné jedince. Totiž, každý špecializovaný chovateľ má vo svojom chove niekoľko nepríbuzných línii, preto je predpoklad, že zostaví i nepríbuzné páry. Nákup vtákov si môžeme zabezpečiť od viacerých chovateľov a tak budeme mať istotu, že vtáky máme nepríbuzné. Snažme sa od predávajúceho chovateľa získať i genetický základ kanárika, aby sme vedeli po akých rodičoch pochádza. Toto je nevyhnutné vedieť najmä pri  melanínových farebných kanárikoch. Vtáky si môžeme kúpiť i  na výstave, podľa bodového ohodnotenia, a možno sa stretneme aj s ich na výstave prítomným  chovateľom, s ktorým sa o jeho chove môžeme porozprávať.

Zásadne nekupujeme staré vtáky, i keď predávajúci nám tvrdí, že sú v chove osvedčené. Hrozí tu, že môžu byť vyčerpané nadmerným hniezdením alebo sa môžu ťažko adaptovať na nové podmienky. Neodporúča sa začiatočníkom nákup vtákov cez internet ani zo špecializovaných predajní. Je na to viac dôvodov. Vtáky môžu byť príbuzné, ak nie sú obrúčkované môžu byť staré, nepoznáme ich genetický základ a podľa fenotypu to nevieme posúdiť,  môžu mať určitú chybu, o ktorej vie len samotný chovateľ. Jednoducho, je potrebné vyvarovať sa sklamaniu, ktoré by nás mohlo postihnúť a tak čiastočne odradiť od ďalšieho chovu. Pre základ chovu je dôležité, aby chovateľ hneď na začiatku získal mladé kvalitné vtáky, pretože s podpriemerným chovným materiálom nie je možné v budúcnosti rátať s úspechmi.
 

Vrátim sa v myšlienkach do roku 1979,  kedy sa v Michalovciach konala prvá propagačná výstava farebných kanárikov (FK). Pamätám si, ako dnes už zosnulý posudzovateľ pán Jung, ktorý v tom čase v Michalovciach posudzoval FK, nebol príliš nadšený ich malou veľkosťou. Len málo FK vtedy spĺňalo v tomto znaku  dané kritéria. Vtedy p. Jung vyslovil dôležitý poznatok: „Musíte si zabezpečiť veľké samice, aby ste mohli odchovávať štandardné vtáky“.V tom čase som ešte tejto vete nepripisoval veľký význam, ale s odstupom času, keď som sa chovom FK zaoberal viac rokov (10 -15), mi táto jeho poučná veta rezonovala v mysli čím ďalej tým viac a neplatilo to len pre veľkosť a mohutnosť potomstva po takejto samici.

V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na veľmi dôležitú skutočnosť. Najlepšie sú kanáriky pre chov z prvých hniezd, ale tieto si najskôr určite ponechá predávajúci. Kanáriky z prvých hniezd počas leta  môžu v záhradných voliérach dokonale preperiť a kondične zosilnieť. Ďalšia rada je, že kanáriky kupujeme len zo zdravých chovov. Vidíme to tak, že zdravý kanárik je temperamentný, čulý, má hladké, čisté a dobre uložené perie a pravidelne dýcha. Nekupujeme kanáriky s lipochrómovými škvrnami na melanínových vtákoch a s melanínovými škvrnami na lipochrómových vtákoch. V žiadnom prípade nekupujeme vtáka, ktorý na prvý pohľad nevyzerá úplne v poriadku. Chorý vták je malátny, sedí našuchorený, hlávku schováva pod krídlo a má prižmúrené oči. Zdravotný stav zistíme u vtáka i tým spôsobom, že mu rozfúkneme perie na brušku a prsiach. Zdravý vták nesmie mať zašpinené okolie kloaky od trusu, bruško musí mať mäsovej farby, bez tmavých škvŕn a nadmerného tuku, prsná kosť musí byť rovná, dobre vyvinutá a nesmie byť ako „žiletka“.

Začiatočníkom sa neodporúča chovať viac farebných rázov, resp. pri postavových kanárikoch viac postavových plemien. Komplikovala by sa tým plemenárska práca. Toto si môže chovateľ dovoliť až vtedy, keď nadobudne dostatočné skúseností z genetiky a bude mať na to dostatočne prispôsobené svoje chovateľské zariadenie.

ZARIADENIE NA CHOV KANÁRIKOV

 Chovateľské zariadenie pre kanáriky tvorí ich životné prostredie. Zariadenie na jednej stránke musí spĺňať účel, ale musí byť i vkusné a zhotovené tak, aby sme kanárikom vytvorili maximálnu pohodu pre život. Už som spomenul na inom mieste, že skôr než začneme s chovom si musíme uvedomiť, akých a koľko kanárikov chceme chovať. Podľa toho musíme pre ne zabezpečiť vhodné chovateľské  zariadenie. Niektorí chovatelia sú natoľko zdatní, že sú schopní si ich vyrobiť, iní musia si takéto chovné zariadenie kúpiť.

Klietky a preletovačky

Pre každé plemeno kanárikov potrebujeme vhodnú klietku. Nemôže byť klietka rovnaká pre farebné kanáriky a postavové, spevavé kanáriky, i keď v niektorých plemenách postavových kanárikov to ide stotožniť s farebnými kanárikmi. Všetko záleží od veľkosti vtáka. Ďalej si musíme uvedomiť, že klietka by mala v byte byť umiestnená tak, aby podľa možnosti neznečisťovala okolie.

Pre farebné a spevavé kanáriky môžeme používať klietky rovnakých rozmerov, i pre niektoré postavové kanáriky (nemecký chochlatý, gloster, fife fancy, portugalský harlekýn, lízard  a pod.). Na druhej strane i tu si musíme uvedomiť, že klietka určená pre chov (kde sú v pároch a mláďatá po vyletení) musí byť o niečo väčšia než klietka pre jedinca. Niekto môže namietať, že by takto musel mať nespočetné množstvo klietok, aby mal pre kanárikov dostatok klietok na chovnú i mimo chovnú sezónu. A to som ešte nespomenul výstavné klietky, ktoré by mal chovateľ používať na výcvik pred výstavou. Preto si to uľahčíme tým, že chovnú klietku stotožníme s klietkou pre jedinca. Nič sa nestane, keď budeme chovať samotného kanárika v chovnej klietke, ale musíme mať na pamäti, že ak by sme túto klietku použili na chov, musíme ju pred  použitím dôkladne ošetriť a dezinfikovať, aby nám chovná sezóna prebehla bez akýchkoľvek problémov. Rozmery takejto klietky by mali byť minimálne 60 x 40(30) x 30cm (dĺžka x šírka x výška). Pre postavové kanáriky typu postojové, kučeravé, niektoré chochlaté a typu norwich, border, lankashire, yorkshire a pod., by mali mať rozmery klietok minimálne 80 x 50 x 60cm (dĺžka x šírka x výška).

Poznáme niekoľko typov klietok,  celodrôtené, s drevenou konštrukciou, klietky debničkového typu, vitrínové, spevné a preletovačky. Každá klietka má svoj určitý význam, ale ja by som dával prednosť na chov celodrôteným klietkam.  Je s nimi ľahká manipulácia, sú nerozbitné, čistenie nie je zložité ani ich dezinfekcia.  Klietky určené na prelet vtákov, tzv. preletovačky, by mali byť dostatočne priestranné, podľa počtu vtákov v nich. Pre 15 - 20 vtákov, by klietka mala mať rozmer minimálne 100 x 60 x 80 cm (dĺžka x šírka x výška). Čím viac vtákov, tým väčšie rozmery. Vtáky v takejto  klietke sa zároveň cvičia v lietaní a tu je potrebné si uvedomiť, že každý vták má snahu lietať do výšky, čím sa mu dostatočne vyvíja prsné svalstvo aj dýchacie orgány.

       

                                                                       Jednotlivé typy klietok s roštom.


                                                                            Klietka s možnosťou prehradenia.

Spevné klietky slúžia spevavým kanárikom na výcvik v speve a ich rozmer by mal byť minimálne 21 x 15 x 20 cm (Pavliš – Ižo - 1978), alebo 25 x 17 x 18,5 cm (Kubík, Štefanovič, 1989). Kŕmidla (2 na krmivo a vodu) majú byť pripevnenú zvonku.  Spevné klietky sú o niečo komplikovanejšie  z dôvodu, že ich výroba je kombinovaná. Drevená konštrukcia a po stranách sú drôty. Všetky klietky by mali mať výsuvné dno, rošt (rošt u spevných klietok nie je podmienkou) a ostatné vybavenie by malo byť ľahko obsluhované zvonku, aby sme do klietky vkladali ruku čo najmenej a podľa možnosti ich čo najmenej rušili.

Vybavenie klietok a regálov

Každá klietka a chovný regál by mali byť vybavené  pomôckami, znázornenými na obrázku.

1 – vložky do hniezda –výplň, 2 závesné hniezda, 3 – sépiová kosť, 4 – bidla, 5 – držiak na sépiovú kosť, 6 – hniezda vnútorné,
7 – materiál na stavbu hniezda, 8 – kryt na kŕmidlo, 9 – nádoba pre miešanku, 10 – napájačka, 11 – liekovka, 11 – košík pre
zelené krmivo, 12 – mištička pre doplnkové krmivo, 13 – držiak na poznámky. 14 – kŕmidlo, 15 – liekovka, 16  – mištička pre doplnkové krmivo.

Pri hniezdení používame niekoľko druhov hniezd (2, 6) a výplní (1), ktorými je potrebné hniezdo doplniť pred jeho samotnou stavbou samičkou.  Výplne sú robené z rôznych druhov materiálov (napr. plsť a pod.). Hniezda poznáme závesné  vonkajšie (2) a vnútorné (6). Vonkajšie máme drôtené a bakelitové, ktoré sa povesia na vrátka klietky. Tieto sú rozoberateľné a vzadu sú vrátka (pri drôtenom) a výsuvná zadná stena (pri plastovom), ktoré nám slúžia na ich kontrolu a odoberanie vajíčok. Vnútorné sú z umelej hmoty, plastu a iného ľahko umývateľného materiálu, opatrené príchytkami na zavesenie vnútri v klietke. Na  stavbu hniezda je potrebný materiál (7), ktorým si samička uspôsobí vnútrajšok hniezda.  Tento vkladáme do košíka na zelené krmivo (11), z ktorého si samička postupne vyťahuje na  stavbu hniezda. Toto musíme predkladať v dostatočnom množstve, aby (zvlášť pri druhom hniezdení) nevytrhávala vyleteným mláďatám perie, ktoré potom používa na jeho stavbu. Držiak na poznámky (13) nám slúži pri vedení si poznámok počas samotného hniezdenia, kde si môžeme zapisovať poradie jednotlivých hniezdení, počet vajíčok v hniezde, liahnivosť a priebeh hniezdenia. Oplatí sa to viesť pri väčšom počte párov a výsledky pozorovaní si potom prenášať do kmeňovej knihy.

Bidla (4) by mali byť v každej klietke dve, vzdialené od okrajov klietky minimálne o 10 cm a vzdialené od seba na takú vzdialenosť, aby kanárik preskakoval z jedného na druhé bez kmitania krídlami. Bidla sú buď drevené alebo z plastu. Na drevených sa samička pri párení lepšie uchytí, plastové sa lepšie čistia. Do povinnej výbavy chovateľa by mali patriť držiak na sépiovú kosť (5), sépiová kosť (3), ktorá je nevyhnutným doplnkom minerálov pre kanáriky, košík na zelené krmivo (11), vkladáme doň púpavu, hviezdicu a pod., liekovka (15), ktorá môže poslúžiť na  podávanie gritu alebo liekov pri prípadnom onemocnení vtákov. Nesmieme zabudnúť na napájačku (10) či kúpeľníčky  a v čase chovnej sezóny na mištičku na doplnkové krmivo (12, 16), v ktorej podávame vajcovú miešanku, naklíčené krmivo, vitamínové prípravky vo forme granúl a pod.

Regály

V súčasnosti  výrobcovia ponúkajú rôzne typy klietok, ktoré vhodným spôsobom môžeme skombinovať do jednotlivých sekcií a tak vytvoriť skupinu klietok na spôsob regálu. Vyrábajú sa aj  nadstavce (tzv. boxy), ktorými ukladaním nad sebou alebo vedľa seba môžeme vytvoriť skupinu podľa vlastného želania.

 
                                                                Zariadenie prezentované v Udine na SŠ C.O.M.

Pri kúpe, alebo zhotovení regálov vychádzame z priestorových  možností, ktoré máme k dispozícii. V dnešnom modernom ponímaní chovu kanárikov sa snažíme, aby sme pre nich mali samostatnú, nikým neobývanú miestnosť. Toto je možné dosiahnuť len v rodinnom dome, kde už pri jeho stavbe počítame s výstavbou takejto miestnosti. Pritom už pri jej stavbe musíme dbať na to, aby to bola miestnosť s dostatočným prístupom svetla, aby bolo v nej možné dosiahnuť požadovanú vlhkosť (50 – 70 %),  regulovateľnú teplotu  (od 5 do 18 °C) a aby bola z hygienického hľadiska  ľahko umývateľná (keramická dlažba a obkladačky). V takejto miestnosti musí byť zavedená teplá a studená voda, priestor pre prípravu krmiva a priestor na uskladnenie čistiacich prostriedkov.

 Regály majú byť prispôsobené veľkosti klietok, t. zn., že dvojbox  má byť veľký na dĺžku dvoch chovných klietok vedľa seba (120 – 130 cm). Na výšku by mal byť taký, aby sa chovateľovi dobre manipulovalo v najvyššom poschodí zostavy z podlahy bez použitia stoličky či iného podstavca. Teda výška by mala byť 4 – 5 klietok nad sebou – 140 – 175 cm. Každý oddiel by mal byť vybavený vysúvacím šuplíkom, najlepšie z umelej hmoty (dobre sa čistí i dezinfikuje) a roštom, ktorý je v ňom osadený, alebo sa dá samostatne vysúvať nezávisle na zásuvke. Predná mriežka by mala obsahovať dvoje dvierok (jedny na zavesenie  kúpeľníčky a druhé pre prípadné zavesenie závesného hniezda. Takéto hniezdo sa mne najlepšie osvedčilo z dôvodu jeho lepšej kontroly a manipulácie počas chovnej sezóny. Pozor, nie každá samica závesné hniezdo akceptuje.

 

                                                                         Autorove chovateľské zariadenie.

                                                                                  Dvojbox pred dokončením.

Pre spevavé kanáriky je chovný regál alebo skladačka, ako to nazývajú chovatelia spevavých kanárikov, odlišná od regálov pre farebné či postavové kanáriky. Ten musí mať niekoľko oddelení. Rozmery by mali mať približne 180 cm výška, 120 cm šírka a 45 cm hĺbka. I v tomto prípade jej veľkosť vychádza z priestorových možností, ktoré má chovateľ k dispozícii. Skladá sa z troch častí: v spodnej časti je preletovačka pre odchované mladé kanáriky, ktorá je stabilná, prostredná a vrchná časť sú upravené tak, že sa do nich zmestí 10 chovných klietok počas chovnej sezóny alebo 30 spevných klietok, prípadne aj spevné skrinky.

Voliéry

Ideálne na chov kanárikov najmä farebných je, ak im môžeme umožniť dostatočný prelet, vzduch a slnko. Toto môžeme dosiahnuť, keď ich po ukončení chovnej sezóny premiestnime do voliér. Tieto poznáme dva typy, a to izbové a vonkajšie  záhradné. Izbové voliéry nemajú až také výhody  ako záhradné. Sú umiestnené v izbe, priamo v byte (z jednej izby sme urobili miestnosť pre kanáriky, kde sme situovali jednu či dve voliéry) alebo sme urobili voliéru na povale, čo nie je najšťastnejšie riešenie, ak povala nie je dostatočne tepelne izolovaná a strecha je pokrytá plechom. V lete je tam horúco a v zime je príliš veľká zima.

Najideálnejšie voliéry sú záhradné. Majú byť situované v priestore v južnom alebo juhovýchodnom smere, severná strana by mala byť chránená murovanou stenou, ktorá ich bude zároveň chrániť pred silným vetrom. Ideálne je, keď má dve častí – vnútornú a vonkajšiu. Vo vnútornej časti sa môžu vtáky schovať pred nepriazňou počasia a silným slnkom. Ak vnútornú časť nemáme, tak vonkajšiu časť zastrešíme z 2/3 celkovej strešnej plochy. Ak má chovateľ v záhrade dostatočný priestor, môže si vybudovať celý komplex voliér. Pre ľahkú manipuláciu v nich je dobre vybudovať si  spojovaciu chodbu, ktorá slúži nielen ako manipulačný priestor, ale i v prípade, že nám kanárik z voliéry vyletí. Nedostane sa  ďaleko, lebo zostane len v  spojovacej chodbe. Jedno oddelenie voliéry by malo byť rozmerovo 1 – 3 m x 2 m x 2 m  (dĺžka x šírka x výška). Vyššia, ani nižšia by nemala byť, aby sme vtáky mohli pohodlne vychytávať.

                                                                                           Posed vo voliére.

Vrchná časť voliéry (2/3) má byť prekrytá vhodným materiálom dostatočne silným. Konštrukcia vonkajšej časti by mala byť železná (nie drevená) obtiahnutá pletivom o hrúbke minimálne 2 mm. Posed vo voliére pre kanáriky je potrebné urobiť tak, aby kanáriky sa navzájom nešpinili trusom (obr. 15). V časti, kde je hlina je vhodné v nej dno zbaviť pôvodnej zeminy, naviesť vrstvu štrku, túto prekryť hustým oceľovým pletivom, čím zabránime prenikaniu škodcov do voliér. Pletivo prekryjeme ďalšou vrstvou štrku premiešaného s riečnym pieskom.

(Pokračovanie)